KATEŘINA DVOŘÁKOVÁ
Môj príbeh
Do roku 2010 bol môj život jasne naplánovaný.
Štúdium, šport, výsledky, výkon, úspech.
Vyštudovala som vysokú školu, mala dobrú prácu, manželstvo, postavený dom, narodilo sa dieťa.
Navonok to pôsobilo spokojne, presne tak, ako by malo.
Lenže po narodení syna sa niečo zmenilo.
Prvýkrát som mala priestor sa zastaviť a zistila som, že som vo vnútri hlboko nešťastná.
Pozrela som sa na svoj vzťah s manželom a zistila,
že sa už ani nepozrieme do očí.
Netrávime spolu čas.
Žijeme vedľa seba ako dvaja cudzí ľudia.
Všetko vyzeralo dokonale – dom, rodina, istoty.
Ale vo vnútri to bola len zlatá klietka.
Rozhodla som sa, že takto už žiť nechcem.
Rozhodla som sa byť šťastná.
A život ma v tom rozhodnutí hneď podporil. Do môjho života prišiel druhý manžel.
Náš vzťah, bol od začiatku iný.
Rozumeli sme si v mnohých oblastiach života, podporovali sa v osobnom rozvoji
a vedome pracovali na našom vzťahu, aby bol naplňujúci nielen navonok,
ale aj vo vnútri.
Tento vzťah mi pomáha objavovať časti seba, ktoré doteraz neboli rozkryté ani prijaté.
Pracovne ma však čakalo ďalšie kolo
bez toho, aby som to tušila.
Podnikanie. Tlak. Výkon. Úspech.
Navonok opäť všetko vyzeralo skvele
úspešná firma, naplňujúca vzťah, rodina, dom, cestovanie.
Ale vo vnútri bol stále rovnaký pocit:
nie je tam priestor pre mňa.
Bránila som sa byť naozaj sama sebou.
V práci, v tom, čo tvorím aj čo prinášam.
Bola som v rozpore medzi tým, kým by som mala byť
a tým, kým naozaj som.
Túžila som po tom byť nič.
Rovnako ako sa cítim medzi koňmi.
byť uprostred stáda, ktoré ma berie presne takú, aká som.
Nič po mne nechcú, nič im nemusím dokazovať.
Cítia ma a prijímajú ma v každom okamihu.
Nemusím nič. A napriek tomu som súčasťou.
.
Tento pocit som začala postupne prenášať aj do svojho života mimo sveta koní.
Pomocou rôznych terapeutických techník, práce s telom a hlbokej sebareflexie
som sa učila znovu nachádzať rovnaký pokoj aj vo svete ľudí.
vo vzťahoch, v podnikaní, v každodennosti.
Túto cestu som prešla niekoľkokrát.
A zakaždým som sa vracala o niečo bližšie k sebe.
Môj úspech nezmizol.
Zostalo všetko, čo som vybudovala.
ale zmizol tlak.
Tlak na výkon, na dokazovanie, na hodnotu meranú podľa vonkajšieho sveta.
Zostala vnútorná sila.
Pokoj, ticho a prijatie.
Priestor, kde som naozaj ja.
A práve tento priestor dnes otváram aj pre ostatných.
Aby mohli znovu cítiť sami seba.
